OTEC

Viem,že tieto riadky nikdy nebudeš čítať,a tak je to správne, ja ti totiž nechcem svojimi slovami ublížiť. S mamou ste sa rozviedli keď som bola ešte veľmi malá.Dlhé roky som si predstavovala ako asi vyzeráš, a tajne som dúfala že raz zaklopeš na dvere a povieš ako som ti chýbala.Mama striedala manželov a milencov v takom množstve že by jej mohli závidieť aj Hollywoodské hviezdy.Na mňa a môjho malého bračeka, ktorý sa jej narodil s ďalšieho manželstva čas nikdy nemala.Často sme prespávali v kočikárni nášho paneláku hladný, uzimený. Ale musím sa ti priznať že víkendy som mala krásne, plné lásky a nehy. Trávila som ich pravidelne u starých rodičov. Jedného dňa keď som bola u starkých prišli cudzí ľudia a zobrali ma.Nevedela som kam ideme, povedali mi len že mama sa o nás nevie postarať a ja ako veľká sestra musím pomôcť bračekovi aby si zvykol u svojho otca. Zobrali nás do čiech a brat si rýchlo zvykol na pravidelnú stravu čistú posteľ a hlavne na lásku ktorú mu dávali.Mňa sa nikto neopýtal ako sa cítim, zostala som sama stratená v cudzom svete. Veľmi mi chýbal môj milovaný deduško, jeho láskavý pohľad, náruč v ktorej som dokázala zabudnúť na všetko zlé.Mala som len osem rokov, a nepatrila som  nikde.Raz mi babka môjho brata povedala: Jiříček si  už zvykol, tak buď pôjdeš k otcovi alebo do domova, tvoja mama tá sa nevie ani o seba postarať k nej sa nikdy nevrátiš.Plakala som, prosila aby ma dali k starým rodičom ale nikto ma nepočúval.Bála som sa dňa keď pre mňa prídeš, veď ja som ťa vôbec nepoznala.Zrazu som už netúžila po tvojom objatí chcela som len svojich milovaných starkých. Lenže ty si prišiel si  a povedal že odteraz budem bývať s tebou a s tvojou novou rodinou.Teta Anka tvoja manželka bola ku mne milá a môj nový brat zlatučký.Prepáč že som sa napriek vašej snahe necítila u vás nikdy doma, mala som vás rada ale svojho deda som ľúbila viac.Nechcel si mi dovoliť aby sme sa stretávali, nadával si naňho a vôbec si nechcel pochopiť ako mi s tým ubližuješ.Bolelo to viac ako bitky od mami.Po večeroch som stála sama v okne a čakala kedy sa objaví a zoberie ma preč.On neprišiel, nemohol, ale prišla mama.Čakala nás vo vchode so strýkom a dvoma mojimi kamarátkami.Asi sa bála že sa ňou nebudem chcieť vrátiť.Jediné čo mi povedala bolo: dedo na teba čaká, zoberiem ťa za ním.Začali ste sa s mamou hádať dokonca aj biť.Rozdelili vás až policajti, dovolili mame zobrať si ma so sebou, lebo ty si nemal ešte právoplatný rozsudok o mojom zverení do výchovy.Mama sa narýchlo tretíkrát vydala a naoko začala viesť usporiadaný život.Viem že si sa o mňa ešte nejaký čas súdil ale neprišiel si za mnou dlhé roky.Môj život sa úplne zmenil, dedko zomrel a ja som zostala sama.Mamu po istom čase prestala baviť hra na slušnú rodinku a to napriek tomu že sa jej v krátkom čase narodili ďalšie dve deti.Mala som asi 14 rokov, bola som v nemocnici a zavolala som ti.Hneď si spoznal môj hlas a prišiel si za mnou.Neskôr som bola párkrát u vás na návšteve, ale vždy len s mojej iniciatívy.Sám si ma nikdy nevyhľadal a ja som mala pocit že si tvoju pozornosť nezaslúžim. Mala som toľko chýb, a tvoja rodina bola taká dokonalá a krásna, cítila som že tam nepatrím…………nepatrila som nikde.Často som na teba myslela ale viac som ti už nechcela komplikovať život. Roky ubiehali ja som sa vydala, narodili sa mi deti. Prepadla ma túžba dať deťom starkých. Začali ste nás navštevovať a istí čas som mala pocit že ti na nás naozaj záleží. Presťahovali sme sa veľmi blízko k vám, a to bola chyba. Rozdieli medzi nami zrazu nabrali obrie rozmery, cítila som sa menejcenná. Tvoj syn sa oženil, dal ti vnúčika a história sa opakovala. Moje deti sa mu rovnať nemohli aj keď sú krásne a inteligentné.Keď si nám niečo dal tak si to čoskoro  začal vyčítať,neboli sme tam šťastný tak sme sa radšej odsťahovali, aspoň si sa za mňa nemusel hanbiť. Dlhých desať rokov som sa ti neozvala. Medzi tým sa mi rozpadlo 16 ročné manželstvo a mne zostalo len sedem detí a oči pre plač. Nezlomilo ma to, aj keď až po odchode  manžela som zistila koľko dlhov mi zanechal a že pravdepodobne prídeme o dom. V tom čase som spoznala človeka ktorý mi bol ochotný pomôcť aj keď som ho o to vlastne nikdy nežiadala.Ani vo sne ma nenapadlo že by o mňa ešte niekedy niekto mohol prejaviť záujem.Stál pri mne aby som sa mohla rozviesť a mojím deťom sa stal dobrým priateľom.Aj keď sám to nemá ľahké,po ťažkom úraze je slepý na jedno oko a má vážne problémy s kolenami stále sa snaží pracovať,  aby sme mali mi aj jeho dve dcérky s prvého manželstva aspoň to najnutnejšie.A keď sa zdalo že môj život sa začal uberať správnym smerom  zistila som pre mňa vtedy niečo úplne neprijateľné……bola som tehotná!A to napriek antikoncepcii!Nechcela som ďalšie dieťa. Nikdy som nebola na interupcii,ale vtedy som bola presvedčená že inú možnosť nemám.Deň pred interupciou sa deti náhodou dozvedeli o mojom úmysle a s plačom ma prosili aby som to nespravila že oni sa ešte viac uskromnia.Nakoniec ma zlomili a ja som si bábo nechala.Všetci vrátane priateľa jasali šťastím len ja som bola nešťastná.Ešte týždeň pred pôrodom som uvažovala nad adopciou.Ale keď som ju prvýkrát videla a držala v náručí zaplavil ma pocit radosti ale aj pochybnosti.Keď mala dcérka 5 mesiacov išla som do roboty veď tu ešte boli stále dlhy kvôli ktorím môžeme prísť o dom.Po šiestich mesiacoch prišlo hromadné prepúšťanie a ja som prišla o prácu ktorú som tak veľmi potrebovala.Človek by si myslel že sa už nič horšie stať nemôže…..omyl.Bol trošku chladnejší letný deň 20.07.2009, ale náš dom bol plný smiechu a detského štebotu,boli u nás na prázdninách aj priateľové dcérky takže radosti bolo o to viac.V ten deň bol u nás aj môj nevlastný otec.Práve som sa chystala zohriať deťom večeru a otčim kŕmil vtedy 1,5ročnú Kiarku.Zrazu som zbadala že Kiarka už nesedí pri dedovi a vyšla z kuchyne.Ihneď som ju išla hľadať ale malá už v dome nebola,vybehla na dvor a spadla do bazéna.Bolo to niečo hrozné keď som ju uvidela bez známok života v tej vode.Okamžite som ju začala oživovať a najstaršia dcéra volala záchranku.Neviem koľko to trvalo, pre mňa nekonečne dlho, keď dcérka pri umelom dýchaní pohla ústočkami a začala dýchať sama.Previezli ju vrtuľníkom do BA kde bola dlhé dva týždne v umelom spánku a na umelej pľúcnej ventilácii.JE TO MOJA VINA lebo som zabudla zamknúť vchodové dvere a mám pocit že je to môj trest za to že som ju pred narodením tak veľmi odmietala.Lekári mi povedali že som jej svojou pohotovou reakciou a znalosťou prvej pomoci zachránila život ale ja viem že keby som nebola zlyhala ako matka tak sa to nemuselo vôbec stať.Nikdy si to neodpustím!Nechcela som aby si sa o tom dozvedel s médií tak som vám zavolala…. Dozvedela som sa o tvojej nevyliečiteľnej chorobe, zlyhali ti obličky a pravidelne musíš chodiť na dialýzu. Tvoj syn sa s vami pohádal a nedovolí vám stýkať sa s vnúčatkami a vy sa o ne súdite. Ako sa to mohlo stať? Veď ste mu dali všetku svoju lásku, nikdy netrpel núdzou, starali ste sa o jeho deti. Chcela som ti pomôcť aj keď mňa samú problémy pohlcujú, ale moje deti nemohli bratove nahradiť tak som ti aspoň ponúkla svoju obličku. Kiarka sa uzdravila a ja som som začala absolvovať všetky tie zdĺhavé vyšetrenia pred transplantáciou. Bola som šťastná že ti budem môcť dokázať ako ťa mám rada. Osud zasiahol a operácia sa neuskutočnila pre tvoj zlý zdravotný stav….A znova si sa mi začal vzďaľovať, a bojím sa že tentokrát je to navždy, a ja ti nikdy nebudem môcť povedať že aj keď som iná…..ĽÚBIM ŤA